SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Pri rozbore ikony nemožno nespomenúť ani Getsemanskú záhradu a mesto Jeruzalem, kde Bohorodička až do svojho zosnutia žila a odovzdala dušu do rúk Syna.
Getsemanská záhrada
Je pravdou, že na žiadnej z ikon Zosnutia Bohorodičky sa nenachádza Getsemanská záhrada. Ale tak apokryfy, ako aj bohoslužobné texty či homílie spájajú túto záhradu s miestom pochovania Bohorodičky. Svitilen utierne sviatku to potvrdzuje: „Apoštoli, ktorí ste sa tu zhromaždili zo všetkých končín sveta, pochovajte moje telo v Getsemanskej záhrade a ty, Synu a Boh môj, prijmi moju dušu.“ Aj stichyra z večierne sviatku túto záhradu spomína: „Raduj sa, Getsemanská záhrada, svätý príbytok Bohorodičky…“ Podobne v homílii sv. Jána Damaského je zmienka o mieste pochovania Božej Matky: „Takže Pánova archa, odnesená z vrchu Sion a umiestnená na plecia slávnych apoštolov, bola cez hrob premiestnená do nebeského chrámu. Od začiatku ju nesú cez mesto ako nádhernú nevestu, okrášlenú neprístupným leskom Ducha; a takto je sprevádzaná do najsvätejšej Getsemanskej záhrady, zatiaľ čo anjeli ju predchádzajú, nasledujú a prikrývajú krídlami a spolu s nimi Cirkev v celej svojej plnosti… Potom apoštoli v sprievode nesú na ramenách telo, zatiaľ čo Kráľ kráľov ho zavinie jasom neviditeľného božstva a celé zhromaždenie svätých ho predchádza po ceste…, až kým nie je uložené do hrobu akoby do svadobnej izby a prostredníctvom neho do slastí Edenu a nebeských stánkov. Do hrobu uložili najsvätejšie telo, ktoré na tretí deň vystúpilo do nebeských príbytkov. Ako to, že prameň života prechádza do života skrze smrť? Ako to, že pri pôrode prekonala hranice prirodzenosti, ale teraz podlieha jej zákonom a nepoškvrnené telo podstupuje smrť? Odvtedy, ako sa ani pán prírody nevyhol skúške smrti, je vhodné odložiť to, čo je smrteľné, a obliecť si nesmrteľnosť. On v skutočnosti umiera podľa tela a smrťou premôže smrť, porušiteľnosti udelí neporušiteľnosť a zo smrti urobí prameň vzkriesenia.“
Mesto Jeruzalem
Kompozícia Zosnutia Bohorodičky je umiestnená na pozadí architektonických stavieb a hradieb mesta Jeruzalem, ktoré sú prirodzenou súčasťou výjavu. Symbolicky vyjadrujú, že sväté mesto Jeruzalem vystavené na hore Sion bolo miestom zosnutia Božej Matky. To Dávidovo mesto, v ktorom Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta, v predvečer svojej smrti spoločne so svojimi učeníkmi slávil tajomnú večeru a priniesol seba samého ako obetu nepoškvrneného baránka prelejúc svoju krv. Tam, kde vstal z mŕtvych a dokázal, že je Pánom života i smrti, a kde prostredníctvom apoštola Tomáša sa všetci presvedčili, že on je oslávený Pán. V tomto meste, kde Boh prostredníctvom svojho Syna uskutočnil spásu padlého ľudského pokolenia a po štyridsiatich dňoch po vzkriesení vystúpil späť na nebesia k Otcovi, ukončuje svoju pozemskú púť a vystupuje k Synovi aj Božia Matka. „Dva protichodné zákony účinkujú v tebe, Najčistejšia: panenstvo sa zasnúbilo s materstvom a smrť so životom. Po pôrode si Pannou zostala a po smrti si z mŕtvych vstala…“ (stichyra utierne sviatku)
