PREDSTAVUJEME (Ján Krupa) Maronitská cirkev patrí k antiochijskej západosýrskej tradícii. Preto používa tie isté eucharistické modlitby ako Sýrska pravoslávna cirkev, Sýrska katolícka cirkev a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev. Maroniti najčastejšie využívajú anaforu Dvanástich apoštolov.
Nový maronitský liturgikon z roku 2005 obsahuje deväť anafor. V minulosti maroniti používali až 16 eucharistických modlitieb. Západosýrsky obrad sa môže popýšiť vyše 80 anaforami.
Anafora Šarar
Pozoruhodná je starobylá maronitská anafora sv. apoštola Petra (nazývaná podľa jej začiatočného slova Šarar). Vykazuje spoločné prvky so starobylou východosýrskou anaforou sv. Addaia a Mariho, ktorú používa Apoštolská (Asýrska) cirkev Východu, Chaldejská katolícka cirkev a Sýrsko-malabarská katolícka cirkev. Maroniti teda čerpali aj z východosýrskej tradície Cirkvi Východu.
Latinizácia maronitov
V roku 1584 pápež Gregor XIII. založil v Ríme maronitské kolégium, v ktorom sa vzdelávali vedúce osobnosti tejto východnej katolíckej cirkvi. Táto ústretovosť si vyžiadala daň vo forme silnej latinizácie maronitskej západosýrskej liturgie.
Zvlášť po maronitskom národnom koncile v roku 1736 v kláštore al-Luwaiza, ktorý viedol pápežský legát a maronitský učenec Jozef Šimon Assemani († 1768), sa začalo s napodobňovaním latinského obradu, čo sa odzrkadlilo na vnútornej dispozícii a liturgických predmetoch maronitských chrámov. Maroniti začali používať latinské liturgické rúcha, do liturgie zavádzali rímske eucharistické modlitby a konsekrovali hostie.
Po silných latinizačných tendenciách v 18. a 19. storočí sa maronitská cirkev dnes v duchu učenia Druhého vatikánskeho koncilu usiluje v nových liturgických knihách o väčšie docenenie svojich západosýrskych koreňov.
Ako dnes maroniti slávia Eucharistiu?
Vo svojej súčasnej podobe sa maronitská eucharistická liturgia dá rozčleniť na šesť častí:
Prípravná časť (príprava darov, obliekanie liturgických rúch)
Otváracia časť
Bohoslužba slova
Pred-anafora (prenesenie darov, diptychy)
Anafora (bozk pokoja, eucharistická modlitba, lámanie chleba, prijímanie)
Prepustenie
Pred začiatkom bohoslužby kňaz pri bočnom stolíku vo svätyni položí hostiu na paténu a naleje víno a vodu do kalicha. Až následne si oblečie liturgické rúcha v sakristii. Maroniti sa už vrátili k západosýrskemu liturgickému oblečeniu, ale stále ešte namiesto tradičného kvaseného chleba používajú hostie a latinské bohoslužobné predmety.
Aj maroniti spievajú Trojsvätý hymnus: „Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.“ Liturgické čítania sa prednášajú z ambóna. Číta ich diakon. Ak nie je k dispozícii, robí to lektor, okrem evanjelia. Pred čítaním si vyprosia požehnanie kňaza. Kňaz káže len v nedele a sviatky. Aj maroniti recitujú Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery. V Maronitskej cirkvi prežíva starobylý zvyk diptychov v tej forme, že kňaz nahlas spomína všeobecne živých a zosnulých, a potom menovite uvádza tých, za ktorých sa prináša eucharistická obeta.
Slová o ustanovení Eucharistie kňaz spieva vždy v Ježišovej reči – aramejčine. Počas epiklézy, teda prosby o zoslanie Svätého Ducha na obetované dary, kňaz kľačí pred oltárom. Pri modlitbe Otče náš majú aj veriaci rozopäté ruky. Počas obradu lámania kňaz vezme hostiu, rozlomí ju nad paténou a kúsok hostie vpustí do kalicha. Prijímanie sa koná pod oboma spôsobmi, pričom kňaz namočí hostiu v kalichu a potom ju podá veriacemu.