ÚVODNÍK (Mgr. Peter Kyslan, PhD.) Zápach, hnev, nevďačnosť, napätie a beznádej, to sú záležitosti, s ktorými sa človek, ktorý pracuje s ľuďmi bez domova, stretáva každodenne, v práci aj mimo nej. Ráno podáva uterák, na obed polievku, večer ubytuje do zariadenia a na druhý deň ho stretáva opitého, špinavého a hladného na ulici.
Každý deň stretáva biedu spoločnosti, sociálneho a politického systému, výchovy, závislosti a choroby – biedu človeka. Okrem toho každý deň hľadá motiváciu, dôvod a význam tejto zložitej a ťažkej práce. Nemotivuje ho kariéra ani obrovské výhody a prestíž, ani finančné ohodnotenie, ale zmysel, zmysel činnosti vo vzťahu k vyšším a vzdialenejším cieľom. Dnešný svet chce rýchle činy a ešte rýchlejšie výsledky, kvantitu pred kvalitou, čísla pre hodnotami, silu pred pokorou.
Človek nie je nijak horší, ale je zaťažený prácou a zaujatý zábavou, najprv sa musí postarať o seba a svojich blízkych, užiť si svoj život a až potom si dovolí všimnúť aj druhého.
Motivácia v sociálnej práci je byť čestní vo viere, vo vzťahu k človeku a k ľudstvu. Naozaj kľúčová je tu pomoc a lásku k človeku. Niekedy sme málo sociálni, niekedy málo duchovní, niekedy málo odborní, niekedy málo komerční, ale vždy sme ľudskí, lebo inak by sme neboli.
V charite musíme bojovať s číslami a dokumentmi, podobne ako naši klienti bojujú so zimou a hladom, a neraz stojíme voči nespolupráci inštitúcií ako naši klienti pred odsúdením verejnosti. Búchame sa po čele pre nezmyslené zákony, ako aj naši klienti, pri nepochopiteľnej byrokracii a spravodlivosti, ktorej čelia, náš finančný rozpočet je malý a neistý ako deravé vrecko kabáta človeka na ulici.
No musíme byť čestní voči vyššiemu cieľu a vyššiemu zmyslu – voči Božiemu dielu a humanite, ktorú prirodzene všetci máme. Všetci máme schopnosť a možnosť stretnúť toho druhého, vypočuť ho a pomôcť mu.
A príde aj pozitívna väzba, aj keď nie hneď a priamo, ale príde. Nie je to reportáž v televízii ani ocenenie, ani prémie, ale stačí pohľad, úsmev, slovo ďakujem a pozdrav od klienta, ktorému pomáhame. Až v tom druhom vidíme seba, svoje schopnosti aj neschopnosti.