VÝROČIE (Dominika Bašárová) Zbor Kairos vznikol 2. októbra 2006 ako odpoveď na túžbu viacerých sečovských sŕdc vstupovať do Božích brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; chváliť ho a velebiť jeho meno. Vtedy ešte nikto netušil, že Kairos (kairos = Boží čas; milostivý čas; čas Božieho zásahu; príhodný čas; čas, keď Boh neobyčajným spôsobom zasahuje do života človeka; čas, keď Boh koná) bude nielen formálnym názvom, ale aj osobnou živou skúsenosťou viacerých členov a bude ich sprevádzať aj v ich osobnom živote. Do leta 2011 bol zbor známy tým, že mal asi najdlhšie najdlhší provizórny názov: Spevácky zbor dospelých pri Chráme svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda v Sečovciach. Veľmi sme túžili po novom a hlavne kratšom mene. Tak sme sa modlili. A prišiel po piatich rokoch ako blesk z jasného neba na jednej liturgii. Netušili sme, čo slovo kairos znamená. Hľadali sme jeho význam a našli sme ho ako jedno z biblických označení času. Žasli sme nad Božím pôsobením, keď bol potvrdený presne v deň 5. výročia založenia zboru 2. októbra 2011. Vtedy na nedeľu pripadlo prvé čítanie na liturgii z Druhého listu Korinťanom: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2). Tento verš je mottom a ikona Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom logom zboru.
Počas uplynulých rokov pôsobenia zboru sme na vlastnom tele prežili, čo milostivý čas, kairos, je. Presvedčili sme sa o Božej vernosti, o tom, že ak mu darujeme chronos (teda čas bežného dňa, ktorý nás ženie dopredu, často vystavuje stresu a ktorého nikdy nie je dosť), premieňa ho na kairos, na milostivý čas. Pán Boh dal zboristom počas ich služby poznať svoju silu, lásku a požehnanie. Podobne ako Korinťania vo svojich životoch zažívali trápenie, úzkosť, nepokoje, námahy, no pri tom všetkom veľké víťazstvá nášho Boha, ktorý ich pevne niesol a držal, ktorý mocne zasahoval, liečil, obväzoval, tíšil, hladil, fúkal. Akoby nič nemali, a pritom im všetko patrilo. Boh spojil štyridsať rôznych ľudí (hoci niektorých len nakrátko), ktorí mohli a môžu vytvárať nové vzťahy, priateľstvá. Modlia sa nielen za terajších členov (20), ale aj za tých, s ktorými sa už z akýchkoľvek dôvodov (choroba, smrť, nedostatok času, odsťahovanie, pracovná zaneprázdnenosť, materská) na pondelňajších skúškach nestretávajú. Veria, že aj chvíľkové pobudnutie v zbore bolo v Božom pláne a malo význam.
Veľmi zriedkavo sa zúčastňujú na speváckych festivaloch, prehliadkach. Slúžia predovšetkým vo vlastnej farnosti liturgickým sprevádzaním v nedele, vo sviatky, pri slávnostných príležitostiach. Stretávajú sa na neformálnych stretnutiach, na ktorých budujú bratské spoločenstvo. Delia sa o svoje životné skúsenosti, problémy i radosti…
Pán Boh je pripravený robiť zázraky nielen vo výnimočné dni, ale aj v tých najbežnejších, ako to urobil v živote Presvätej Bohorodičky, keď ju v úplne obyčajný deň povolal do veľkolepého Božieho plánu. Ona odpovedala: Amen, nech sa stane, a odvtedy neprestala žasnúť nad jeho láskou. Spoznala milostivý čas, deň spásy…
Prosíme o príhovor u dobrotivého Boha a Božej Matky, aby sme rozpoznávali milostivý čas, kairos, keď bude Boh konať (a to nielen v čase radosti, ale aj v čase smútku a najväčšej opustenosti), aby sme sa mohli neustále čudovať nad tým, akého veľkého Boha máme.
„Nekonečný Kráľu vekov, svojou božskou prozreteľnosťou riadiš celý svet a všetky cesty ľudského života. Ďakujeme ti za všetky viditeľné a neviditeľné dobrodenia, za náš pozemský život aj za budúcu blaženosť v nebeskom kráľovstve. Sprevádzaj nás aj naďalej svojou nekonečnou láskou. Amen.“ (z Ďakovného akatistu)