SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Na niektorých ikonách sviatku Zosnutia Bohorodičky sa v dolnej časti ikony pod lôžkom nachádza postava muža s odťatými rukami. Keďže sa spomína v apokryfoch, z ktorých čerpali inšpiráciu aj autori homílií sviatku, bude prospešné, ak poodhalíme dôvod jeho prítomnosti na ikone.
Legenda o hanobiteľovi
V popredí ikony je pred smrteľným lôžkom Bohorodičky zobrazený muž, podľa tradície židovský kňaz Jechoniáš, po csl. Афоний. Táto postava sa prvýkrát v kompozícii sviatku objavuje od 12. storočia. Jechoniáš má pozdvihnuté ruky, ktorými sa chce dotknúť lôžka. Zväčša napravo z pohľadu nazerajúceho sa nachádza archanjel Michal, ktorý mu mečom odtne ruky. Na niektorých ikonách, ako napr. na ruskej ikone z konca 18. stor., je zobrazený naľavo. Jestvujú ikony, kde je Jechoniáš zobrazený už s odťatými rukami, ktoré sú zachytené na lôžku, a on s ochrnutými pahýľmi v strachu ustupuje od Bohorodičky. Tento prvok v ikone sviatku zodpovedá interpretácii, ktorú nachádzame v homílii sv. Jána Damaského.
„Hovorí sa, že keď tí, čo niesli blažené telo Božej Matky, zostupovali z vrchu, jeden Hebrej, otrok hriechu a zmluvou spojený s omylom…, na podnet diabla sa vrhol proti najbožskejšiemu stánku, ku ktorému sa anjeli približovali s úctou. Oboma rukami chytil lôžko… a chcel ho zhodiť na zem. Rozpráva sa, že prišiel o ruky a… ostal zmrzačený, kým sa duch neobrátil k viere a pokániu. Tí, čo niesli lôžko, sa bez váhania zastavili a prsty nešťastníka priblížili k stánku, prameňu života a zázrakov, a znova sa uzdravil.“
Podľa Nastoľnej knigy dlja svjaščenno-cerkovno-služitelej Bohorodička (aby nikoho nezarmucovala) v deň svojho odchodu do neba modlitbami apoštolov a po pokání (ktorý sa, ako hovorí tradícia, dal pokrstiť), uzdravila Jechoniáša vo chvíli, keď sa odťaté prsty dotkli jej prečistého tela. Hoci má táto epizóda pôvod v apokryfoch, predsa sa o ňu vo svojej homílii opiera aj sv. Ján Damaský. Prečo? Lebo symbolický význam legendy o hanobiteľovi Jechoniášovi poukazuje na dôstojnosť Božej Matky, ktorá je „čestnejšia ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“ a pod ochranou všemohúcnosti Najvyššieho. Ani zlo, ani nenávisť sa nemôžu dotknúť Bohorodičky, pretože je úplne zasvätená Bohu, ktorý ju ochraňuje podobne, ako ochraňoval archu zmluvy pred akoukoľvek potupou a znesvätením (porov. 2 Sam 6, 6 – 7).
V bohoslužbe sviatku je zakomponovaná aj časť tejto legendy, pričom sa zdôrazňuje úcta a dôstojnosť Božej Matky: „Úplne nepoškvrnená, keď slávni apoštoli pochopili, že ty, smrteľná žena, si nadprirodzene aj Božia Matka, s bázňou sa teba, zaodetú slávou, dotýkali, lebo videli stánok, ktorý prijal Boha. Násilné ruky opovážlivého zasiahol rozsudok odťatia, aby Boh zachoval česť slávneho a živého stánku božstva, v ktorom sa Slovo stalo telom.“ (utiereň sviatku)
