(Martin Krišš) Mudrci boli vo sne varovaní, aby cestou do svojej krajiny neodkryli Herodesovi tvár novonarodeného Božieho dieťaťa Ježiša Krista. V živote svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorá sa narodila koncom 3. storočia, sa stalo čosi podobné. Bola veľmi múdra a krásna, poznala pohanskú filozofiu, ovládala rečnícke umenie, hovorila niekoľkými jazykmi. Mnoho boháčov sa uchádzalo o jej ruku, ale dievča ju chcelo dať len tomu, kto ju prevýši vo vedomostiach, bohatstve, kráse a múdrosti.
Raz ju jej matka, ktorá bola tajnou kresťankou, uprosila, aby sa stretla s múdrym starcom. Ten jej povedal, že pozná mládenca, ktorý prevyšuje jej predstavy. Tu Katarína zatúžila vidieť toho nebeského ženícha. Keď sa lúčila so starcom, dal jej ikonu Bohorodičky s dieťaťom.
V noci sa Kataríne zjavila Bohorodička so Synom, ktorý odvrátil od Kataríny hlavu. Nedovolil jej uvidieť svoju tvár ani vtedy, keď sa ho Katarína snažila obísť zo všetkých strán. Vtedy mu Bohorodička povedala: „Pozri, dieťa, na svoju služobnicu Katarínu, aká je krásna a dobrá.“ On jej odpovedal: „V žiadnom prípade, toto dievča je také škaredé, že sa naňho nemôžem pozrieť. Je nerozumná a úbohá. Nepozriem sa na ňu, pokiaľ sa nevzdá svojej bezbožnosti.“
S veľkým smútkom sa Katarína vrátila k starcovi, ktorý ju s láskou prijal a udelil jej krst. Onedlho sa dievčaťu opäť zjavila vo sne Bohorodička s dieťaťom. Ono povedalo: „Teraz mi je už milá. Zamiloval som si ju a chcem ju prijať za svoju nevestu.“
Iba v duchu pravdy a kajúcnosti môžeme uzrieť Božiu tvár malého dieťaťa uloženého v jasliach. Herodesovi ostala zahalená.