(Martin Krišš) Z Božieho pozvania sa rodíme na tento svet ako malé deti, ale mnohí vidia aj v ľudskej starobe obraz človeka, ktorý je podobný dieťaťu. Ako malé deti vieme prísť a zakúsiť milujúcu náruč ocka či mamky. V starobe sa zveríme v dôvere do rúk milujúcich ľudí a jediné, po čom túžime, je mať ich okolo seba. Na začiatku i na konci ľudského života sme v postoji dieťaťa. Ale komu sa podobáme počas tých ostatných rokov života?