SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Matka, ktorá ukazuje cestu
Svätý Otec František v rámci slávenia mariánskeho jubilea vo Večnom meste v homílii poukázal na význam modlitby ruženca: „Modlitba ruženca je z mnohých aspektov syntézou dejín Božieho milosrdenstva, ktoré sa premieňa v dejiny spásy pre tých, ktorí sa nechajú stvárňovať milosťou. Tajomstvá, ktoré sa pred nami dejú, sú konkrétnymi gestami, v ktorých postupuje Božie konanie voči nám. Prostredníctvom modlitby a meditácie o živote Ježiša opäť vidíme jeho milosrdnú tvár, ktorá ide v ústrety všetkým v rôznych životných potrebách. Mária nás na tejto ceste sprevádza, ukazujúc na Syna, ktorý vyžaruje samotné Otcovo milosrdenstvo. Ona je naozaj Hodigitria, Matka, ktorá ukazuje cestu, ktorou sme povolaní kráčať, aby sme boli pravými Ježišovými učeníkmi. V každom tajomstve ruženca cítime, že je nám nablízku a rozjímame o nej ako o prvej učeníčke svojho Syna, ktorá uskutočňuje Otcovu vôľu. Modlitba ruženca nás nevzďaľuje od životných starostí; naopak, žiada od nás, aby sme ju stelesnili v príbehu každého dňa, aby sme vedeli rozpoznať znaky Kristovej prítomnosti medzi nami. Vždy keď rozjímame nad určitým momentom, nad určitým tajomstvom Kristovho života, sme pozvaní rozpoznať, akým spôsobom Boh vstupuje do nášho života, aby sme ho potom prijali a nasledovali. Tak objavujeme cestu, ktorá nás vedie k nasledovaniu Krista v službe bratom. Tým, že prijímame a vnútorne si osvojujeme niektoré význačné udalosti Ježišovho života, zúčastňujeme sa na jeho diele evanjelizácie, aby Božie kráľovstvo rástlo a šírilo sa vo svete. Sme učeníkmi, ale aj misionármi a nositeľmi Krista tam, kde od nás žiada, aby sme boli prítomní. Preto nemôžeme dar jeho prítomnosti uzatvoriť v nás samých. Naopak, sme povolaní všetkým dať účasť na jeho láske, jeho nežnosti, jeho dobrote, jeho milosrdenstve. Je to radosť z podelenia sa, ktorá sa nezastavuje pred ničím, lebo prináša zvesť oslobodenia a spásy. Mária nám umožňuje pochopiť, čo znamená byť Kristovými učeníkmi. Ona, odjakživa vyvolená byť Matkou, sa naučila učeníctvu. Jej prvým činom bolo to, že načúvala Bohu. Poslúchla anjelovu zvesť a otvorila svoje srdce, aby prijala tajomstvo Božieho materstva. Nasledovala Ježiša načúvaním každého slova, ktoré vychádzalo z jeho úst; zachovávala všetko vo svojom srdci a stala sa živým svedectvom znamení, ktoré vykonal Boží Syn, aby v nás vzbudil vieru. A predsa nestačí len počúvať. Je to istotne prvý krok, ale potom treba načúvanie pretaviť do konkrétneho činu. Učeník vskutku dáva svoj život do služby evanjeliu. V celom svojom živote Mária realizovala to, čo sa vyžaduje od Cirkvi pri uskutočňovaní trvalej spomienky na Krista. V jej viere vidíme, ako otvoriť bránu nášho srdca, aby sme poslúchali Boha; v jej sebazaprení objavujeme, nakoľko musíme byť pozorní voči potrebám druhých; v jej slzách nachádzame silu utešiť tých, ktorí trpia. V každom z týchto okamihov Mária vyjadruje bohatstvo Božieho milosrdenstva, ktoré ide v ústrety každému v každodenných potrebách.“ (úryvok homílie z 8. októbra 2016)
Všetko je dar od Boha
Svätý Otec počas eucharistického slávenia vo svojej homílii pripomenul veriacim, aby nezabudli ďakovať za prijaté dobrodenia: „Vedieť sa poďakovať, vedieť chváliť Pána za všetko, čo pre nás robí, aké je to dôležité! A môžeme sa teda pýtať: Sme schopní povedať ďakujem? Koľkokrát si povieme ďakujem v rodine, v spoločenstve, v Cirkvi? Koľkokrát povieme ďakujem tomu, kto nám pomáha, kto nám je nablízku, kto nás sprevádza životom? Často berieme všetko ako samozrejmosť! A to isté sa stáva aj s Bohom. Je jednoduché ísť k Pánovi a žiadať od neho niečo… Ale vrátiť sa mu poďakovať?! V tento deň slávenia jubilea sa nám ponúka vzor, ba viac, ten pravý vzor, na ktorý nám treba hľadieť: Mária, naša Matka. Ona po anjelovom zvestovaní dala vytrysknúť zo svojho srdca hymnu chvály a vďaky Bohu: ,Velebí moja duša Pána…‘ Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla chápať, že všetko je darom od Boha. A vedieť sa poďakovať – uisťujem vás, že vtedy bude naša radosť úplná. Len ten, kto sa vie poďakovať, zakusuje plnosť radosti. Aby sme sa vedeli poďakovať, potrebujeme pokoru. Máriino srdce, viac ako ktorékoľvek iné, je srdcom pokorným a schopným prijímať Božie dary. A Boh si na to, aby sa stal človekom, zvolil práve ju – to jednoduché dievča z Nazaretu, ktoré nežilo v palácoch moci a bohatstva, ktoré nepodalo mimoriadne výkony. Položme si otázku (prospeje nám to), či sme ochotní prijať Božie dary, alebo či sa radšej uzatvárame v materiálnom zabezpečení, v intelektuálnych istotách, v istotách našich plánov. Tí, ktorí žijú blízko nás, možno opovrhnutí a nachádzajúci sa na okraji spoločnosti, pretože sú cudzinci, nás môžu naučiť, ako kráčať po ceste, ktorú chce Pán. Dokonca i Božia Matka spolu so svojím manželom Jozefom zakúsila odlúčenie od svojej krajiny. Počas dlhého obdobia bola aj ona cudzinkou v Egypte, vzdialená od príbuzných a priateľov. Jej viera však dokázala zvíťaziť nad ťažkosťami. Držme sa pevne tejto jednoduchej viery svätej Božej Matky, vyprosujme si od nej, aby sme sa vždy vedeli vrátiť k Ježišovi a povedať mu naše ďakujem za toľké dobrodenia jeho milosrdenstva. (úryvok homílie z 9. októbra 2016)
„Panna Mária chce nám všetkým priniesť veľký dar, ktorým je Ježiš; a s ním nám prináša jeho lásku, jeho pokoj, jeho radosť.“ (twitter Svätého Otca Františka z 8. októbra 2016)
