AKTUÁLNE (Juraj Gradoš) 5. októbra 2016 vo večerných hodinách zomrel vo veku 86 rokov na zlyhanie srdca v Nemocnici svätého Michala prvý slovenský prezident Michal Kováč. Narodil sa 5. augusta 1930 v Ľubiši neďaleko Humenného. Po novembri 1989 pôsobil v politickom živote vo viacerých funkciách a 15. februára 1993 bol slovenským parlamentom zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Bol ním v ťažkých časoch až do roku 1998.
Ešte v roku 1993 prijal spolu s vtedajším prešovským biskupom Jánom Hirkom záštitu nad štvrtým ročníkom Medzinárodného festivalu gréckokatolíckych speváckych zborov, ktorý sa uskutočnil 19. až 21. novembra v Košiciach. Prezident vtedy povedal: „Sú chvíle v živote národa, keď jeho príslušníci prispievajú do celosvetovej pokladnice kultúry a histórie ľudstva bez ohľadu na svoju početnosť, silu a bohatstvo. Slovenský ná­rod nepatrí ani početnosťou, ani postavením medzi veľmoci tohto sveta. Napriek tomu mal a má svoje hviezdne okamžiky… Preto s radosťou vítam otvorenie ďalšieho ročníka Medzinárodného festivalu gréckokatolíckych speváckych zborov, ktorý tieto národné tradície Slovenska uchováva ako dedičstvo našich otcov pre nás i pre budúce generácie…“
Už ako exprezident prijal 6. decembra 2000 s Annou Galovičovou úlohu ktitora gréckokatolíckeho Chrámu sv. Paraskievy v Dobroslave. O päť rokov neskôr v Miroli povedal: „Zatiaľ čo v rôznych krajinách sveta mnoho kostolíkov či chrámov zaniká, tu v tomto kraji sa hlavne vďaka vám všetkým a vďaka Pánu Bohu, že na vás nezabúda, darí zachraňovať, obnovovať a udržiavať tieto jedinečné skvosty. Vždy, keď kresťan príde do chrámu, je to preňho duševné uspokojenie. Nielen z chleba je človek živý, ale na to, aby človek prežíval vyrovnanejší život, ho potrebuje napĺňať aj duchovnými potrebami. Táto stránka obnovy drevených chrámov je omnoho dôležitejšia a významnejšia než všetko ostatné.“
Jeho prítomnosť nechýbala na mnohých významných podujatiach Gréckokatolíckej cirkvi. V roku 2006, 24. – 26. novembra, sa zúčastnil na 15. ročníku Medzinárodného festivalu duchovných piesní byzantského obradu v Prešove a nasledujúci rok na eparchiálnej odpustovej slávnosti a archijerejskej svätej liturgii v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove pri príležitosti 60. výročia biskupskej vysviacky blahoslaveného biskupa mučeníka Vasiľa Hopka. Spomínam si, že vždy pôsobil skromne, pokorne.
Mal účasť aj na veľkých okamihoch našej cirkvi v roku 2008, keď sa zúčastnil na uvedení do úradu prvého bratislavského gréckokatolíckeho eparchu vladyku Petra Rusnáka počas archijerejskej svätej liturgie v Kostole sv. Vincenta de Paul. Ale i spomienky na trpké roky, keď spolu s ďalšími hosťami prijal 27. apríla 2010 pozvanie na spomienku 60. výročia zákazu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. Okrem iného prijal aj záštitu nad vydaním knihy Liturgické predmety gréckokatolíkov na Slovensku.
Na týchto udalostiach bol veľmi ceneným hosťom, keďže iné politické špičky často nejavili záujem o našu cirkev. Jeho prítomnosť bola povzbudením pre všetkých, no pre tých, ktorí poznali i jeho presvedčenie, nebola ničím zvláštnym, iba ďalším prejavom jeho silnej viery, ktorá s pribúdajúcimi rokmi a prežitou bolesťou rástla a mocnela. Preto vyzývam všetkých k modlitbe za jeho spásu a k odvahe vydávať svedectvo pokory a viery, ako to robil on. Nech mu Pán ukáže svoje milosrdenstvo a udelí miesto medzi spravodlivými. Večná mu pamiatka!