KATECHÉZA (Jozef Miňo) Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie sú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci v Krista, vedomý si ťažkého hriechu, zmieruje s Bohom a s Cirkvou (porov. kán. 720 §1 CCEO). Každý kňaz je viazaný spovedným tajomstvom. Priame porušenie spovedného tajomstva je hriechom, ktorého odpustenie – rozhrešenie je rezervované Apoštolskému stolcu (porov. kán. 728 §1). Teda kňaz spovedník, ktorý by priamo prezradil kajúcnika a jeho hriechy, sa dopúšťa ťažkého hriechu, ktorého rozhrešenie je rezervované Apoštolskému stolcu. Vyskytli sa prípady, keď kňaz mohol byť predvolaný ako svedok na súd. Otázky sa mohli dotknúť aj skutočností, ktoré patrili pod spovedné tajomstvo. Trestný poriadok, zákon č. 301/2005, predpokladá, že môže dôjsť k takej situácii, kde svedkom bude osoba viazaná spovedným tajomstvom alebo tajomstvom vyplývajúcim z pastoračnej starostlivosti skrze duchovný rozhovor. Preto zákon dáva spovedníkovi právo nevypovedať: „Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne, alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.“ Kňaz alebo iný svedok aj pred súdmi SR môže uplatniť výhradu spovedného tajomstva. Ak došlo k takýmto prípadom, tak sa nastolila v spoločnosti verejná otázka, kto môže spovedníka viazaného spovedným tajomstvom oslobodiť spod mlčanlivosti, aby súd mohol konať. Samozrejme, zaznievali rôzne názory, že to môže urobiť osoba, ktorá sa vyznávala z hriechov, alebo biskup či Apoštolský stolec, alebo Svätý Otec. Kánonické právo v žiadnom zo svojich právnych predpisov nikomu nedáva právomoc oslobodiť spovedníka od spovedného tajomstva. Teda žiadna autorita (ani svetská, ani duchovná) nemá moc oslobodiť spovedníka spod mlčanlivosti a dať mu právo rozprávať o kajúcnikovi a jeho hriechoch vyznaných vo sviatosti zmierenia.