Kto sa ma to dotkol? (Lk 8, 45)

(Ján Kovaľ) Dôverne poznáme udalosť, keď Ježiš svojim učeníkom prvýkrát hovorí, prečo prišiel na tento svet a zjavil im tajomstvo kríža, ktoré neboli schopní prijať. Ba čo viac, pohoršilo ich to. Vzápätí Ježiš ohlásil, že nasledovať ho možno len s krížom. Vziať svoj a ísť za ním. Evanjelium hovorí o kríži ženy, ktorého sa nemohla zbaviť dvanásť rokov. Ba aj Jairus prichádza so svojím krížom, tak ako aj ty máš pri sebe svoj kríž. Každý z nás ho má. Jeden vidno viac, iný menej. Ale čo nás spája? Kríž je nástroj smrti. Kríž bol znakom odsúdenia na smrť. Všetci patríme do tejto kategórie. Lebo smrť sa stala naším údelom ako následok dedičného hriechu. A Kristus nás volá, aby sme znak nášho odsúdenia za hriech zobrali a šli za ním. Lebo len on svojím krížom premohol smrť. Len on má moc uzdraviť nás zo smrti. Preto on sám k nám dnes prichádza skrze svoje slovo, aby sme mohli zažiť dotyk vzkriesenia. Aby sme zažili to, čo tá žena, z ktorej už dvanásť rokov unikal život. Evanjelium je stále výzvou na dotyk. Len potrebuješ uveriť v jeho spasiteľnú moc a budeš pozdvihnutý zo smrti ako Jairova dcéra. Chce sa dotknúť našej smrti, len mu to treba dovoliť. Kiežby každý z nás na Ježišovu otázku: „Kto sa ma to dotkol?“ mohol vyrozprávať svoje evanjelium. To, ako sa ho Boh dotkol.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *