ROZHOVOR (Juraj Gradoš) Vladyka, vo svojom postavení sa stretávate s prejavmi mariánskej úcty aj v pre nás netradičných cirkvách. V čom sa podobáme a v čom sme rozdielni?
Pre všetky východné katolícke cirkvi a vlastne pre celú Katolícku cirkev je typický práve synovský vzťah k Panne Márii. Každý kresťan vníma Božiu Matku ako svoju matku, ktorá je jeho orodovnicou. Zároveň tým, že prijala a porodila Krista, Spasiteľa našich duší, je pre nás aj vzorom plnenia Božej vôle. Čo sa týka úcty, menia sa jej formy – liturgické, obradové, ikonografické… Ale medzi týmito formami je zachovaná hlboká vnútorná jednota. A práve to spája celý katolícky svet, a zvlášť východných kresťanov. Pokojne môžem povedať, že v tom najhlbšom spojení sa s Božou Matkou prekračujeme ešte aj ekumenické hranice, lebo ona nás najviac spája.

Hovoríte o iných formách úcty. Zaujala vás nejaká
mariánska ikona práve písaná pre nás netradičným štýlom?
Počas cesty v Etiópii som zažil jednu zaujímavú skúsenosť. Majú tam ikonu, ktorá je naozaj rozšírená v celej Cirkvi a miestni kresťania ju považujú za svoju. Ale v skutočnosti ide o kópiu obrazu Salus populi Romani, teda tej ikony, ktorá sa nachádza v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tú do Etiópie priniesli jezuitskí misionári v 16. storočí. Táto misia sa skončila neúspešne, ba tragicky. Ale obraz, ktorý tam doniesli, sa stal natoľko populárnym, že všetci Etiópčania ho považujú za ich vlastný. Táto ikona sa nachádza v každom chráme v nespočetných formách a variantoch, samozrejme, v miestnom etiópskom ikonografickom štýle. Je to jedna krásna ukážka, ako sa môžu prenikať a v osmóze spájať jednotlivé ikonografické umelecké prvky štýly, ktoré sú ale stále vyjadrením tej istej mariánskej úcty a tej istej lásky k Božej Matke.

Ďalším, možno aj omnoh
o osobnejším prejavom mariánskej úcty je modlitba. Aké modlitby používajú východné cirkvi nevychádzajúce ako my z byzantskej tradície?
Tým, že mariánske modlitby sú jednými z najstarších modlitieb, je tu veľká vnútorná spojitosť. Zaiste, my sme najviac napojení na byzantskú hymnografiu, ktorá sa prejavuje v akatistoch a v tých mariánskych modlitbách, ktoré sú dokonca zahrnuté i do slávenia Eucharistie. Podobne je to aj v našej liturgii časoslova, kde vido, ako každá liturgická štruktúra v byzantskej liturgii má krestobohorodičen či bohorodičen… Čím je liturgia staršia, tým má viac spoločných prvkov s bohoslužbami ostatných cirkví. Aj dnes som zakončil homíliu modlitbou Pod tvoju ochranu. Túto modlitbu považujeme všetci za našu, pritom je to jedna z najstarších mariánskych modlitieb pôvodom z Egypta. Táto „koptská“ mariánska modlitba sa stala časom univerzálnou, lebo v rôznych jazykových obmenách ju pozná celý kresťanský svet.

A ako je to na východe s u nás rozšírenými mariánskymi pobožnosťami?
Počas svojich ciest som nadobudol pocit, že aj medzi východných katolíkov na Blízkom východe prenikli v istom historickom období niektoré pobožnosti typické pre celú Katolícku cirkev. A nielen medzi katolíkov. Nie je vôbec žiadnym prekvapením nájsť lurdskú jaskyňu