KATECHÉZA (Marko Durlák) „Táto voda je pre nás skutočne hrob i matka,“ povedal o krstnej vode sv. Gregor Nysský. Doteraz sme sa venovali opisu predkrstných obradov. Teraz sa dostávame k samotnému krstu. Tento úkon pozostáva z trojitého ponorenia a vynorenia krstenca v krstnom prameni za vzývania Presvätej Trojice: „Krstí sa služobník Boží (M) v mene Otca i Syna, i Svätého Ducha. Amen.“ Keďže sa v Cirkvi od tejto praxe upustilo, ťažko dokážeme pochopiť podstatu krstu. Totiž v Cirkvi odpradávna platila zásada: lex orandi, lex credendi, čiže tak ako sa Cirkev modlí, tak aj verí. A teda aj jednotlivé úkony, ktoré sú súčasťou modlitby, vyjadrujú navonok obsah našej viery. Ak sa preto nejaké gesto vytratí z používania (možno preto, lebo si myslíme, že je to nepodstatné), vytratí sa zároveň aj jeho obsah, čo má za následok, že veci prestávame rozumieť. Presne toto Cirkev stratila v krstnej praxi. Všetci sme zvyknutí, že pri krste kňaz leje trikrát vodu na hlavu krstenca a vyslovuje náležitú formulu. Z katechizmu sme zasa poučkovo naučení, že krst zmýva z duše človeka prvotný (dedičný hriech). Keby išlo len o obmytie dedičného hriechu, potom poliatie vodou úplne stačí. Ale prvotná Cirkev krstom vyjadrovala iné dôležité skutočnosti, ktoré dnes, žiaľ, nevnímame. Prijať krst v prvotnej Cirkvi znamenalo predovšetkým zomrieť a vstať z mŕtvych spolu s Kristom. O tomto jasne píše apoštol Pavol: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Čo to znamená? Ako môžem s Kristom zomrieť a znova vstať? To pochopíme iba vtedy, ak si uvedomíme, že Kristova smrť na kríži nebola vynútená, ale dobrovoľná. On sám o sebe hovorí: „Dávam svoj život a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.“ (Jn 10, 17 – 18) Práve preto je Kristova smrť pre nás spasiteľná, lebo je dobrovoľná. Ináč by sme nemohli spievať na Paschu: smrťou smrť premohol. Ostáva však vysvetliť ešte jednu vec, ktorá nám tiež často uniká. Čo je smrť? V čom je jej podstata? Takmer všetci by odpovedali: smrť je oddelenie duše od tela. Lenže to, čo my nazývame „fyzická smrť“, nie je predmetom krstu. Nie túto smrť prišiel Kristus zničiť, veď ona je súčasťou tohto sveta, takže jej zničením by Kristus zničil aj tento svet. Smrť, o ktorej je reč pri krste, je duchovná realita. Taká smrť spočíva v tom, že človek je vzdialený od Boha. Preto môžeme pokojne povedať, že po zemi kráča veľa živých mŕtvol, kým v hroboch odpočívajú mnohí žijúci. Ponoriť sa do krstného prameňa znamená teda zomrieť starému životu bez Boha, kým vynoriť sa z vody znamená vstať spolu s Kristom k novému životu, zvoliť si ho. Preto je krstný prameň hrob i matka.