(Slavomír Krajňák) Už to raz tak býva, že sa tešíme, keď nás ľudia majú radi, uznávajú nás v spoločnosti, v rodine, v práci. Páči sa nám, keď sme milovaní. Vychádza to z toho, že sme stvorení na obraz Boha, ktorý je Láskou samou, a my sme v harmónii, pokoji a láske prosto doma. Aj pred Bohom chceme vyzerať dobre a snažíme sa dokázať mu, že nie sme až takí hriešnici. Rybári, unavení po ťažkej a neúspešnej noci, čistili siete na brehu a stali sa poslucháčmi slova, ktoré hovoril Ježiš zástupom. A keďže Ježišovo slovo má moc, tak pri výzve vytiahnuť na hlbinu je Peter ochotný skúsiť to ešte raz. Po zázraku prichádza Peter za Kristom a žiada ho, aby od neho odišiel, lebo je hriešnikom a nezaslúži si také dary. Spája sa tu poznanie prítomnej Božej svätosti v Ježišovi s poznaním Petrovej hriešnosti, ktorá sa mu pri Kristovi zdá veľká, až hmatateľná. Keď Boh zachraňuje hriešnika z hriechov, neraz mu nastaví zrkadlo a v pravde pomenuje hriech, aby ho aj človek mohol pravdivo pomenovať, zrieknuť sa ho v ľútosti a spovedi, a tak sa ho zbaviť skrze vyznanie a Božie odpustenie. Ježiš to však nerobí cez výčitky a vyhrážanie, ale skôr ponúka dar zadarmo, cez milosť útechy, cez prejavenie lásky. Lebo vie, že najprv potrebujeme vedieť, že sme milovaní – zadarmo, nie za peniaze, za skutky lásky alebo plnenie zákona.