(Juraj Štefanik) Spomínam si na bezdomovca, ktorý denne polihoval na lavičke. Nosil hrubý kožuch, denne bol opitý a z diaľky ho bolo poriadne cítiť. No bolo na ňom niečo iné. Keď sa raz zapotácal, vypadol mu z rúk diskmen – v tom čase dosť drahá vec. Asi o dva roky neskôr bola tuhá zima. Mestá stavali stany, aby v nich títo ľudia mohli prenocovať. Napriek tomu to niektorí tvrdohlavci odmietli. Stalo sa, že pomrzli. V správach sa objavila aj informácia o úmrtí jedného v Prešove. Neskôr som zistil, že to bol on. Čo bolo zvláštne na jeho smrti? Vo vrecku mu našli doklady s kreditkou, na ktorej mal dva milióny korún. Čo mu bránilo ísť hoci aj do hotela? Mal na to všetky prostriedky. Ako musí človek padnúť, keď nedokáže využiť potenciál, ktorý mu bol daný! Podobne je to s naším krstom. Aj tento poklad často necháme nevyužitý.