(Juraj Štefanik) Istá katechétka sa pýtala študentov, čo cítia alebo prežívajú, keď čítajú Božie slovo. Odpovede boli zbožné, typu: „Ó! Cítim veľký pokoj, radosť z toho, že Boh je so mnou, koná zázraky.“ Ona zareagovala: „To je čudné, že vás upokojuje. Skôr by som čakala, že vás vyrušuje.“ „A to už prečo?“ znela otázka študentov. „Keď človek raz spozná pravdu a porovná s ňou svoj život, musí ho znervózniť to, že sa nezhodujú.“ Ježiš je zrkadlom, ktoré v pravde ukazuje naše pády, ale je aj Bohom, ktorý nám pomáha vstať.