IKONA (Milan Gábor)
Ikonografia sviatku
Aj napriek tomu, že sa sviatok Zvestovania slávil už oveľa skôr, než bol v 5. storočí oficiálne zavedený, predsa sa v prvokresťanskom umení katakomb výjav tejto udalosti nenachádza. Je však dôležité poznamenať, že v Priscilliných katakombách z 3. storočia sa nachádza výjav vzdialene pripomínajúci kompozíciu ikony sviatku, kde je zobrazená mladá žena v tunike sediaca na tróne s chlapčekom na kolenách, pred ktorou stojí mladík. V 5. storočí po Efezskom sneme je ikonografia sviatku už ustálená aj vďaka apokryfným textom z Jakubovho protoevanjelia aj Pseudo-Matúša, ktoré boli svojimi detailami obohatením kompozície. Najstarší zachovaný výjav ustálenej formy ikonografie sviatku sa nachádza na mozaike víťazného oblúka v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorému sa aj hovorí „efezský oblúk“. Pochádza z obdobia rokov 432 – 440, bezprostredne po Efezskom sneme. Mozaika zobrazuje Božiu Matku v majestátnej póze, sediacu na tróne a odetú ako cisárovnú, ktorú obklopujú anjeli a ženy. Ako píše E. Sendler, ich symbolický význam historici neobjasnili. Osobne sa však domnievam, že prítomnosť žien je umeleckým stvárnením pozdravu, akým privítala Alžbeta Bohorodičku Máriu: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42), čo je zároveň aj súčasťou modlitby k Bohorodičke (Bohorodice Divo, radujsja), ktorá aj vďaka svojmu pôvodu v Písme bola sformulovaná oveľa skôr než samotná mozaika. Nad touto scénou je umiestnená postava bohyne víťazstva Niké, archanjel Gabriel a holubica. Pri nohách Božej Matky sa nachádza kôš plný purpurovej vlny, z ktorej –tak ako uvádzajú apokryfy – tkala oponu pre Jeruzalemský chrám. Je dôležité poznamenať, že tento motív služobnice chrámu bude v ikonografii Zvestovania ešte dlho pretrvávať, zatiaľ čo zobrazenie zostupujúceho archanjela pomaly ustúpi. Niekoľko zachovaných zobrazení z obdobia do ikonoborectva, ako napr. stolček z Katedrály sv. Maximiána v Ravenne (obdobie okolo r. 556), nádobka z Monzy (6. – 7. stor.) či evanjeliár zo Sinopy (6. stor.) nám už ukazujú klasický typ Zvestovania postavený na báze dialógu. Zľava sa približuje archanjel s palicou v ruke a gestom žehnajúcej pravice vyjadruje posolstvo. Mária stojí pred trónom, nehybne a dôstojne. Na pozadí sa objavujú jednoduché architektonické stavby so stĺporadím. Zobrazenie Bohorodičky sediacej na tróne alebo stojacej s vretenom a klbkom purpurovej nite v ruke bol rozšírený v byzantskej a ruskej ikonografii 11. a 12. storočia. Mnohé zmeny v ikonografii postbyzantského obdobia spôsobil najmä vplyv umenia renesancie a baroka, čo sa, samozrejme, prejavilo v stvárnení odevu archanjela Gabriela, ktorý je odetý v bielom stichare (v západnom prostredí alba) a cez ramená mu visí alebo má prepásaný orárion (v západnom prostredí štóla), ako aj atribútov, kde sa začal zobrazovať s ľaliami a rozkvitnutými ratolesťami v rukách. Tieto zmeny sa dotkli celej ikonografie, zobrazovania postáv, krajiny či architektúry, kde sa objavujú realistické prvky z bežného života.